Démon Kracios

Úryvok z knihy: „Nová civilizace“ od Vladimíra Megreho, 2005

 

            Kracios, jeden z vrchných žrecov, si dal za úlohu prebudovať štát, na tisícročia upevniť moc žrecov, podmaniť si všetkých ľudí na Zemi a všetkých ich zotročiť, vrátane vodcov štátov.

            Raz Kracios zostúpil zo svojho trónu dolu a na tróne nechal svojho dvojníka. Žrec zmenil oblek, dal dole parochňu. Náčelníkovi stráže nariadil, aby ho zakul do reťazí ako obyčajného otroka a postavil do rady za mladým a silným otrokom, ktorý sa volal Nard.

            Kracios sa pátravo díval do tvárí otrokov a všimol si, že tento mladý človek má zvedavý a hodnotiaci pohľad, nie ale uhýbavý a vzdialený ako mnohí ostatní. Nardova tvár bola raz sústredene zamyslená, druhý raz rozochvená. „Takže nosí v hlave nejaký svoj plán,“ pochopil žrec, ale chcel sa presvedčiť, do akej miery presný bol jeho postreh.

            Dva dni Kracios pozoroval Narda, mlčky nosil kamene, sedel vedľa neho pri jedle a spal vedľa neho. Tretiu noc akonáhle zaznel povel „Spať“, otočil sa Kracios k mladému otrokovi a pošepky s horkosťou a zúfalstvom vyslovil otázku, ktorá smerovala neznámo ku komu: „Naozaj to takto bude pokračovať po zbytok života?“

            Žrec videl, ako sebou mladý otrok trhol a hneď sa otočil tvárou k žrecovi, jeho oči žiarili.

            „Nebude to dlho trvať. Pripravujem plán. A ty, starček, sa toho môžeš zúčastniť tiež,“ zašepkal mladý otrok.

            „Aký plán?“ ľahostajne a s povzdychom sa opýtal žrec. Nard so zápalom a s istotou začal vysvetľovať:

            „Ty, starček, a ja a my všetci už skoro nebudeme otrokmi, ale slobodnými ľuďmi. Počítaj, starček: na každú desiatku otrokov je jeden strážnik. A pätnásť otrokýň, ktoré pripravujú jedlo, šijú oblečenie, pozoruje tiež jeden strážnik. Pokiaľ sa v dohodnutý čas my všetci vrhneme na stráž, porazíme ju. Aj keď sú strážcovia ozbrojení a my sme zakutí do reťazí. Ale je nás desať na každého a reťaze sa dajú tiež využiť ako zbraň, pokiaľ by sa nadstavovali pod úder mečov. Odzbrojíme všetkých strážcov, zviažeme ich a zmocníme sa zbraní.

            „Ach, mládenček,“ opäť povzdychol Kracios a akoby ľahostajne povedal: „tvoj plán nie je domyslený: stráže, ktoré nás strážia, je možné odzbrojiť, ale vládca hneď pošle nové, možno dokonca celú armádu, a zabije otrokov, ktorí povstali.“

            Na to som tiež pomyslel, starček. Je potrebné zvoliť dobu, keď tu armáda nebude. A tá doba sa blíži. Všetci vidíme, ako sa armáda pripravuje na výpravu. Robia sa zásoby proviantu na tri mesiace. Znamená to, že za tri mesiace armáda príde na určené miesto a začne boj. V boji sa oslabí, ale zvíťazí a zajme veľa nových otrokov, pre ktorých sa už stavajú nové budovy. Musíme začať odzbrojovať stráž, akonáhle armáda nášho vládcu začne bojovať s inou armádou. Poslovia budú potrebovať mesiac, aby doniesli správu o nutnosti okamžitého návratu. Oslabená armáda sa bude vracať najmenej tri mesiace. Za štyri mesiace sa dokážeme pripraviť k uvítaniu. Nebude nás menej než vojakov v armáde. Zajatí otroci sa budú chcieť pripojiť k nám, až uvidia, čo sa stalo. Všetko som premyslel správne, starček.“

            „Áno, mládenček, so svojím plánom a myšlienkami môžeš odzbrojiť stráž, zvíťaziť nad armádou, ale čo potom začnú robiť otroci a čo sa stane s vládcami, strážnikmi a vojakmi?“

            „O tom som moc nepremýšľal. A zatiaľ ma napadlo jediné, že všetci, ktorí boli otrokmi sa stanu slobodnými a tí, ktorí dnes nie sú otrokmi, stanú sa nimi.“ odpovedal Nard, akoby premýšľal nahlas.

            „A žreci?“ Povedz mi, mládenček, kam zaradíš žrecov, keď zvíťazíš: k otrokom alebo k slobodným?“

            „Žreci? O tom som tiež nepremýšľal. Ale nech zostanú tam, kde sú. Poslúchajú ich otroci i vladári. Nech rozprávajú o bohoch, ale ako máme najlepšie prežiť svoj život, to vieme sami.“

            „Ako najlepšie prežiť... to je dobre,“ odpovedal žrec a tváril sa, že sa mu chce veľmi spať.

            Ale Kracios túto noc nespal. Premýšľal. „Samozrejme,“ povedal si, „najjednoduchšie je povedať vladárom o sprisahaní, mladý otrok, pravdepodobne vodca, bude zadržaný, ale to nevyrieši problém. Otroci si vždy budú priať oslobodiť sa z otroctva. Objavia sa noví vodcovia, vypracujú nové plány, a pokiaľ je to tak, hlavné nebezpečenstvo je vždy vo vnútri štátu.“

            Pred Kraciom stála úloha: vypracovať plán zotročenia celého sveta. Chápal, že sa nepodarí dosiahnuť cieľ len pomocou fyzického násilia. Je potrebné psychologické pôsobenie na každého človeka, na celé národy. Je treba transformovať ľudskú myseľ, vštepiť každému, že otroctvo je najvyššie blaho. Lesk z čistého Je potrebné spustiť automatický program, ktorý bude celé národy dezorientovať v priestore, čase a pojmoch. A hlavne v adekvátnom vnímaní skutočnosti. Kraciova myseľ pracovala veľmi rýchlo a naraz ako blesk z jasného neba, vznikol program. Zatiaľ nebol podrobný a nedal sa vysvetliť, ale už bol čitateľný a oslepujúci svojou veľkosťou. Kracios sa cítil byť neobmedzeným vládcom sveta.

            Žrec ležal zakutý do okov a obdivoval sám seba: „Zajtra ráno dám znamenie a náčelník stráže zavelí vyviesť ma z rady otrokov a zložiť okovy. Dopracujem do detailov svoj program, prednesiem pár slov a svet sa začne meniť. Neuveriteľné!

            Vytvorila sa neobyčajne priaznivá situácia. Otroci pripravili plán povstania. Tento plán je racionálny a zjavne môže priviesť otrokov k pozitívnemu prechodnému výsledku. Ale stačí len niekoľko viet a zotročím na nasledujúcich tisíc rokov nielen dnešných otrokov, ale tiež ich potomkov a pozemských vládcov.

            V nasledujúcich dňoch si Kracios pozval ostatných päť žrecov a faraóna a predniesol im nasledujúce:

            „To, čo vám teraz poviem, nesmie byť nikým zapísané alebo povedané. Okolo nás nie sú steny a moje slová nikto okrem nás nebude počuť. Vymyslel som spôsob premeny všetkých ľudí v otrokov nášho faraóna: Nie je možné toho dosiahnuť pomocou početnej armády a vojen. Ale urobím to niekoľkými vetami. Už o dva dni po ich vyslovení, uvidíte ako sa začne meniť svet. Pozrite sa: dlhé rady otrokov a početné vojsko, ktoré ich stráži. Vždy sme si mysleli, že čím viac otrokov, tým je to lepšie pre štát. Ale čím viac otrokov, tým viac sa musíme obávať ich vzbury, posilňujeme ochranu. Sme nútení ich dobre kŕmiť, aby mohli vykonávať ťažkú fyzickú prácu. Ale aj tak sú leniví a majú sklon k vzbure. Dívajte sa ako sa pomaly pohybujú, a zlenivená stráž ich nepopoháňa bičom a nebije ani zdravých a silných otrokov. Ale budú sa pohybovať oveľa rýchlejšie. Nebudú potrebovať stráž, strážci sa tiež premenia v otrokov a urobiť niečo také sa dá nasledovne. Nech dnes pred západom slnka hlásatelia rozšíria faraónove nariadenie, v ktorom bude uvedené: „S úsvitom nového dňa sa všetkým otrokom daruje úplná sloboda. Za každý kameň prinesený do mesta bude slobodný človek dostávať jednu mincu. Mince bude možné vymeniť za jedlo, oblečenie, príbytok, palác v meste alebo za samotné mesto. Oddnes ste slobodní ľudia.“

            Keď si žrecovia uvedomili to, čo Kracios povedal, jeden z nich, najstarší, povedal:

            „Si démon Kracius. To, čo si vymyslel, zaplaví démonizmom množstvo pozemských národov.“

            „Nech som démon a to, čo som vymyslel, nech ľudia v budúcnosti nazývajú demokraciou.“